PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po blackmetalovom albume, ktorý nás previedol ríšou snov sa sympatické rakúske (teraz už) duo rozhodlo prísť opäť zo štýlovo iným materiálom. Budete hádať správne, ak si myslíte, že sa jedná o návrat k akustikám, aký sme mali možnosť počuť na pozitívne prijatom „Hexenwind“. Ani zďaleka sa však nejedná o nejakú užšiu nadväznosť, skôr naopak.
DORNENREICH prichádzajú s veľmi úzko profilovaným a veľmi komorným materiálom. Prvým príznačným znakom albumu je jeho drsný minimalizmus v podobe nástrojového zastúpenia, ktoré číta tri, ale de facto len dva nástroje. Hlavným ťahúňom je teda duo akustickej gitary a huslí, prepletených len v dvoch linkách, pričom jediné zdanie rytmiky dotvára monotónna tamburína. Je zrejmé, že spolu s veľmi sporadickým vokálom sa stáva vyplnenie celej stopáže nahrávky solídnym materiálom obtiažnou úlohou.
Dôležitým faktorom v úspešnom zvládnutí tejto úlohy bude v prvom rade zvuk a produkcia, ktoré sa vydarili, a pri počúvaní tak poslucháč nemá ďaleko od pocitu, že počúva živú hudbu. Rakúšania nikdy nekládli dôraz na veľmi komplikované hudobné výstavby a neinak tomu je aj tento krát, idú dokonca opačným smerom. Nedajú sa tak očakávať žiadne akademické vyhrávky a vyšperkované sóla hrané na klasickej gitare, ale skôr sa jedná o jednoduché rytmické akordovky s dôrazom na rytmický cit a výraznú melodiku, ktorú zabezpečujú husle v podaní Thomasa Riesnera. Od úvodu tak skladby nepôsobia veľmi zasneným alebo pre kapelu príznačne éterickým dojmom, skôr v nich prevláda úderný a miestami až folkovo hravý element, ktorý vrcholí v tancovačke „Freitanz“ alebo v bezstarostnom úvode „Dem Wind Geboren“.
Prekvapivo je z materiálu cítiť aj blackovú drsnosť až naliehavosť, a to nielen pod povrchom skladieb. Tento fakt jednoznačne demonštruje úvodná „Jagd“, alebo naozaj nervózna „Unruhe“. K tomuto prispieva aj väčšinou ostro šepkaný vokál Jochena Stocka, ktorý skôr len deklamuje útržky myšlienok, ktoré úzko súvisia s názvami skladieb. Opäť musím len kvitovať použitie nemeckého jazyka, ktorý sa fantasticky hodí do celého konceptu. DORNENREICH nezanevreli ani na typické zasnené, až romantizujúce časti s kľudnými malebnými husľovými motívmi („Dem Wind Geboren“, „Zauberzeichen“). Tieto svojou atmosférou v momentoch pripomínajú tvorbu EMPYRIUM na posledných albumoch a ich lesnú poetiku.
Na „In Luft Geritzt“ teda v negatívnom pohľade nenájdete veľa inštrumentálnej alebo kompozičnej košatosti. Túto komplexnosť však treba hľadať v silne subjektívnom vnímaní emócií atmosféry a predstáv, ktoré album vyvoláva. Na druhej strane je to znakom aj ostatných albumov DORNENREICH, čo znamená, že ak k ním máte pozitívny vzťah, pravdepodobne vás osloví aj novinka, ktorá to všetko dodáva v trocha inom balení. V zhrnutí sa teda jedná o veľmi pocitové dielo, ktoré si ma nakoniec svojou úprimnosťou získalo.
Dvojica Rakúšanov tentokrát vsadila výlučne na akustickú gitaru, husle a vokál v jednoduchých kompozíciách, no postačuje to na to, aby novinka obsahovala (temer) všetky elementy, akými disponovali aj ich minulé diela. To znamená, že ak k ním máte pozitívny vzťah, pravdepodobne vás osloví aj novinka.V zhrnutí sa jedná o veľmi pocitové dielo, ktoré si ma ale nakoniec svojou úprimnosťou získalo.
8 / 10
Eviga (Jochen Stock)
- gitary, vokály
Inve (Thomas Riesner)
- husle
1. Drang
2. Unruhe
3. Jagd
4. Freitanz
5. Sehnlauf
6. Flügel in Fels
7. Meer
8. Aufbruch
9. Dem Wind Geboren
10. Zauberzeichen
In Luft geritzt (2008)
Durch den Traum (2006)
Hexenwind (2005)
Her von welken Nachten (2001)
Bitter ist's dem Tod zu dienen (1999)
Nicht um zu sterben (1997)
Sehnlauf!!!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.